Daň z lepších bytov zrejme stúpne
02.04.2012
Počet zobrazení: 1453
Sumy za daň z nehnuteľností na budúci rok už zrejme nebudú symbolické.
MARIANNA ONUFEROVÁ
Strana Smer sa netají tým, že chce viac zdaniť nehnuteľnosti. Tvrdí, že nie úplne všetky, ale najmä tie luxusné a v dobrých lokalitách. "Základná filozofia je, že ak máš naozaj hodnotný majetok, tak budeš platiť vyššie dane. Pokiaľ máš bežný priemerný majetok, tak nebudeš musieť platiť vyššie dane," povedal včera poslanec Smeru Ján Počiatek. Smer zatiaľ nemá vzorec, ako by sa daň z nehnuteľnosti po novom vyrátala. Otázna však nie je len výška sadzby dane, ale aj to, ako by sa v nej zohľadnilo, že ide o luxusnú nehnuteľnosť. Odvoláva sa však na cenovú mapu nehnuteľností.
Koľko sa môže platiť
Daň z nehnuteľností dnes určujú mestá a obce. Vyrubuje sa na rok dopredu a platí sa podľa stavu k 1. januáru. Koľko napríklad vlastník bytu na tejto dani odvedie, sa odvíja od štvorcových metrov a sadzby, ktorú obec alebo mesto určilo.
V Bratislave sa sadzba dane tento rok pohybuje od 0,35 až do 0,47 eura za štvorcový meter, v Košiciach od 0,265 do 0,398 a napríklad v Žiline sa platí ročná sadzba 0,20 eura za štvorcový meter. Ekonómovia Michal Horváth a Ľudovít Ódor vo svojej štúdii hovoria o tom, že ročná daň je dnes nižšia ako 0,1 percenta z hodnoty nehnuteľnosti. Navrhujú, aby sa pri výpočte dane nevychádzalo iba zo štvorcových metrov, ale aby sa v nej zohľadnila aj cena nehnuteľnosti. "Myslím si, že v strednodobom horizonte by sa ročná daň mohla postupne dvihnúť na 0,1 až 0,3 percenta z hodnoty nehnuteľnosti," povedal Ódor v rozhovore pre SME.
Ak niekto dnes platí za byt v Bratislave s rozlohou 50 štvorcových metrov a trhovou hodnotou 80 -tisíc eur daň z nehnuteľnosti 17,5 eura, po novom by platil napríklad 0,1 percenta z hodnoty nehnuteľnosti, čo je 80 eur. Nemusí to byť pravidlom. Smer uvažuje tiež s tým, že by sa určila základná úľava na dani, teda odpočítateľná položka, čo zabezpečí, že cenovo najnižšie regióny nebudú platiť žiadnu daň navyše. To zrejme nebude platiť o Bratislave. Aj v rámci nej by však malo platiť, že medzi jednotlivými štvrťami by mali byť rozdiely vo výške dani. Počiatek tvrdí, že daň by mala byť nastavená tak, aby napríklad vlastník luxusnej nehnuteľnosti v centre Bratislavy platil viac ako majiteľ menej kvalitnej nehnuteľnosti v rovnakej štvrti. Ako však zabezpečiť, aby stará nehnuteľnosť, hoci v lepšej štvrti, bola zdanená menej ako luxusná? "Keďže sa hovorí o využití cenovej mapy, myslí sa zrejme "lokalitný" luxus," povedal Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií.
Podľa cenovej mapy
Cenová mapa, ktorú využívajú aj NBS a Štatistický úrad, spravuje firma Datalan a Národná asociácia realitných kancelárií. Vychádzajú v nej najmä z ponukových cien. Cenová mapa sa podľa Ľuboša Petríka z Datalanu aktualizuje týždenne z dát realitiek. "Ak chceme zdaňovať podľa cenovej mapy, určite by sa malo tlačiť na zákon, aby sa čerpali dáta z katastra, kde by boli aj reálne ceny," myslí si analytik UniCredit Bank David Dereník.
Podľa neho by sa to mohlo robiť napríklad formou dotazníka či online formulára, kde by vlastník nehnuteľnosti uviedol aj vek stavby, počet izieb v byte, či ide o panelový, alebo tehlový dom a či napríklad prešiel zateplením. Problémom môže byť aj to, že ešte stále nie je úplne deregulované nájomné. Reštituenti si nesmú pýtať hocijaké trhové nájomné, na druhej strane štát možno od nich bude pýtať luxusné dane.
Celoštátna daň?
[Košické ECHO]
