Cudzincov je v realitkách pomenej

08.09.2011 Počet zobrazení: 1420

Kúpili ste si pred krízou alebo pred prechodom na euro byt v novostavbe? Možno ste na poschodí bývali sami, bez susedov. Väčšina bytov zostala prázdna alebo ich realitné kancelárie ihneď ponúkli na prenájom. Skúpili ich totiž cudzinci ako investíciu. Niektorí dokonca kupovaný byt ani nevideli. Takéto obchody sú dnes zriedkavé. "Cudzinci, ktorí nakupovali investične, nám z trhu pomaly vypadli. Ostali len tí, ktorí si nehnuteľnosť kúpia preto, že v nej potrebujú bývať,"

 

Z PÄŤDESIATICH PIATI. Záujem je jednoznačne nižší ako pred krízou. "Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, tak z päťdesiat kupujúcich sú približne piati cudzinci," uvádza Michal Zajíček z realitnej kancelárie Lexxus. Väčšina zahraničných klientov si podľa neho kupuje alebo prenajíma nehnuteľnosť z dôvodu pracovnej pozície, prípadne štúdia v našej krajine. "Tretím najčastejším dôvodom kúpy nehnuteľností zahraničnými klientmi je aj v dnešnej dobe investícia," hovorí. Záujem cudzincov je zameraný primárne na nehnuteľnosti v centrách miest, prevažne v Bratislave. Kupujú byty rôznych veľkostí, ale vždy vo veľmi dobrom stave a s kompletnou vybavenosťou. Dôležitá je poloha, dopravná dostupnosť a často vyšší štandard. "Dôraz kladú na kvalitu použitých materiálov," potvrdzuje Zuzana Jurkaninová, maklérka realitnej kancelárie Re/Max Eden v Košiciach. Často sa zameriavajú na novostavby. "Veľký vplyv na výber nehnuteľnosti má meno projektu. Projekty so zvučným menom ako Eurovea alebo River park či Tri Veže sú medzi cudzincami známejšie ako iné," tvrdí M. Zajíček. Najžiadanejšie sú podľa neho troja štvorizbové byty. Centrum a novostavba sú pre cudzinca vždy menej rizikové, ak by byt či dom v prípade potreby musel predať. Medzi kupujúcimi sú najčastejšie Briti, Rusi, Íri, občas Francúzi či Poliaci. Podľa realitných kancelárií sa s nimi obchoduje dobre, aj keď všade sa nájdu problémoví klienti. "Máme aj klientov, ktorých kompletne zastupujeme a nehnuteľnosť kúpili bez toho, aby ju videli. Znie to lákavo mať takého klienta, ale je to ťažšia práca," hovorí A. Churý. Hoci záujem zahraničných klientov bol v poslednom období na ústupe, momentálne sa opäť začínajú ozývať. "Čo môže byť pre cudzincov teraz zaujímavé, tak to sú novostavby bytov, pretože investori a developeri pochopili, že s cenami, ktoré nasadili, neuspejú a novostavby zostávajú prázdne, pričom naďalej majú náklady, prípadne splátky voči bankám či dodávateľom. Navyše staršie byty už začínajú cenami rásť," vysvetľuje Peter Vozár, realitný maklér v Trnave.

 

ČO HOVORÍ ZÁKON. Podľa platnej právnej úpravy môžu cudzinci v súčasnosti nadobudnúť byt, dom alebo stavebný pozemok za rovnakých podmienok ako občania Slovenskej republiky. Cudzinec pritom nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, nemusí mať na našom území trvalý ani prechodný pobyt, môže, ale aj nemusí byť občanom Európskej únie. Zmluva je taká istá ako v prípade, že by nehnuteľnosť kupoval Slovák. "Formálne a obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú rovnaké bez ohľadu na štátnu príslušnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti," potvrdzuje Roman Gašparík, advokát z kancelárie bnt V tejto súvislosti však odporúča, aby bola zmluva vyhotovená aj v jazyku, ktorému cudzinec rozumie a aby obsahovala vyhlásenie cudzinca, že si zmluvu prečítal a jej obsahu porozumel. Právna istota účastníkov zmluvných vzťahov je tak vyššia, pretože zmluva nebude môcť byť napadnutel’ná z dôvodu, že cudzinec bude dodatočne tvrdiť, že podmienkam zmluvy neporozumel, prípadne že zmluva bola uzatvorená za veľmi nevýhodných podmienok pre neho, alebo že druhá strana využila jeho neznalosť cudzieho jazyka či práva.

 

BYT UŽ NIE JE INVESTÍCIA. Nižší záujem cudzincov o nehnuteľnosti na Slovensku potvrdzujú aj banky. "V poslednom období záujem cudzincov o hypotéky klesá, respektíve je minimálny," uvádza Angelika Farkašová, vedúca oddelenia úverov VÚB banky. Aktuálne ide o desiatky až stovky hypoték pre cudzincov ročne. "Nehnuteľnosť chcú najčastejšie kvôli dlhodobému pôsobeniu na Slovensku, prisťahovaniu sa alebo uzatvoreniu manželstva," dodáva Zuzana Krenyitzká z OTP banky Slovensko. Boom zo strany cudzincov bol pred pár rokmi, keď pre nich boli slovenské nehnuteľnosti atraktívnym investičným nástrojom. "Z tohto obdobia máme v portfóliu niekoľko stoviek takýchto úverov," potvrdila A. Farkašová. V súčasnosti skôr vidí opačný trend, keď si Slováci hľadajú nehnuteľnosti v pohraničných oblastiach a krajinách, napríklad v Rakúsku a Maďarsku. Hoci mierne odlišnosti medzi bankami existujú, vo väčšine z nich platí, že úver získa každý cudzinec, bez ohľadu na to, či má alebo nemá na Slovensku trvalý pobyt alebo príjem. "Základnou podmienkou, ako aj pri žiadateľoch zo Slovenska, je preukázanie zdroja pravidelných príjmov dostatočných pre splácanie úveru," tvrdí Michal Fúrik z Dexia banky. Zároveň platí, že cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku a aj tí, ktorí trvalý pobyt na Slovensku nemajú, ale pracujú tu a majú zo Slovenska príjem, získajú hypotéku za rovnakých podmienok ako Slováci. Cudzinci s trvalým pobytom mimo Slovenska a zároveň s príjmom zo zahraničia však musia rátať s istými obmedzeniami. Banky im poskytnú úver maximálne do sedemdesiat percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti a úver musia aj skôr splatiť. Kým Slováci môžu hypotéku splácať až tridsať rokov, cudzinci na to majú väčšinou o päť až desať rokov menej. "Podmienkou uvoľnenia finančných prostriedkov je spísanie notárskej zápisnice na vznik exekučného titulu," dodáva Dáša Polláková, riaditeľka odboru Bývanie a mobilita v ČSOB.

 

PÔDA LEN PRE SLOVÁKOV. Hoci si byt či rodinný dom môže cudzinec kúpiť bez problémov, pri pôde to tak nie je. "Obmedzené je stále nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov," hovorí advokát R. Gašparík. Tie môžu nadobudnúť neobmedzene iba občania Slovenska. Ostatní obyvatelia Európskej únie môžu pôdu nadobúdať iba za predpokladu, že ju predtým najmenej tri roky obhospodarovali ako nájomcovia alebo túto pôdu zdedili. Ak chce pôdu človek, ktorý nie je z únie, môže sa stať jej majiteľom v jedinom prípade - ak ju zdedí. "V praxi je často nadobúdaná takáto pôda slovenskými obchodnými spoločnosťami, ktorých majiteľmi sú zahraničné právnické alebo fyzické osoby," vysvetľuje advokát. Poľnohospodárskou pôdou je pôda, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako orná pôda, chmeľnica, vinica, ovocný sad, záhrada či trávnaté porasty. V zmysle právnych predpisov by mala byť využívaná na poľnohospodársku výrobu. Tieto obmedzenia nadobúdania pôdy a pozemkov cudzincami by mali platiť do roku 2015.

 

Dnes sú z každých päťdesiatich kupcov nehnuteľností približne piati cudzinci

Záujem zahraničných klientov je zväčša o projekty v centrách miest, prevažne v Bratislave. Kupujú byty rôznych veľkostí, najmä s plnou vybavensťou