Banková daň môže obmedziť úvery
23.10.2011
Počet zobrazení: 1125
Šéf Slovenskej sporiteľne neočakáva, že sa ceny hypoték v priebehu roka či dvoch dramaticky zvýšia
Aj na Slovensku môže dôjsť pre krízu k predaju či fúziám bánk. Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne JOZEF SÍKELA povedal aj to, že po zavedení bankovej dane môžu firmy zo Slovenska odlievať peniaze do zahraničia.
Dlhoví hriešnici, ako sú Gréci, Taliani, zneistili nielen trhy, ale aj ľudí. Necítite v bankovom sektore tendenciu viac šetriť, alebo prípadne opačnú tendenciu hromadného náporu klientov so žiadosťou o výber hotovosti z banky?
"Slovenská populácia je zvyknutá sporiť. Každé obdobie krízy vedie k opatrnosti pri investovaní, zadlžovaní, jednoducho plánovanie je menej veľkorysé. Je to trend, ktorý budeme určitý čas sledovať aj na Slovensku. Čo sa týka obáv útoku na banku cez hromadný výber vkladov, je to často na novinároch, ktorí niekedy publikujú poplašné správy.
Ekonomicky nie je na Slovensku dôvod na obavy. Náš bankový systém je jeden z najzdravších v Európe, vyznačuje sa vysokou likviditou a pomer úverov k depozitám je oveľa nižší ako vo zvyšku Európy."
Na Slovensku však existujú banky, ktoré vlastnia dlhopisy rizikových krajín...
"Sú asi v stovkách miliónov eur, ale to nie je problém, ktorý by systém ako taký nedokázal riešiť. Ten sa skladá z prirodzeného ekonomického procesu, kde vstupuje investor s dodatočným kapitálom, ďalej systému rekapitalizácie zo strany štátu, alebo v konečnej fáze systém vyplácania peňazí z fondu na ochranu vkladov, ktorý je prepracovaný.
Ak sa nejaké problémy vyskytnú, budú sa týkať len jednotlivých menších subjektov."
Bude teda o niekoľko mesiacov u nás rovnaký počet bánk? Neschyľuje sa na trhu pre neistotu a vyššie kapitálové nároky k fúziám?
"Niektoré veľké banky môžu v budúcnosti získať z dôvodov rekapitalizácie významný štátny kapitál v krajinách materských spoločností. V rámci reštrukturalizácie môže nový vlastník tieto subjekty nútiť, aby sa zbavovali niektorých účastí. Videli sme to na príklade slovenskej Dexie, kde došlo k zmene vlastníka.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že na Slovensku existujú subjekty, ktorých schopnosť reakcie na zmenené trhové požiadavky, napríklad na vyššie kapitálové požiadavky a viac likvidity je obmedzená. Možno nebudú mať v rámci svojich síl dostatočný potenciál. To znamená, že sa budú musieť spojiť alebo jednotlivé účasti predať.
Tretím dôvodom je existencia bánk, ktoré z hľadiska ich veľkosti a rentability nemajú na Slovensku veľký zmysel. Ich vlastníci sa budú musieť rozhodnúť, či si kúpia väčší podiel na trhu, alebo sa entít zo strednodobého hľadiska zbavia. Očakávam, že v budúcnosti bude menej subjektov."
Neobávate sa odchodu korporátnych klientov do možno relatívne bezpečnejších a väčších krajín? Napríklad do Nemecka?
"Neobávame sa ich odchodu, pokiaľ ide o neistotu v eurozóne. Ak budú odchádzať, tak to bude pre bankovú daň. Ak vám niekto zdraží nezaistené vklady, čo sú primárne korporátne vklady, musíte to premietnuť do ceny produktu. Na trhu však funguje konkurencia, ktorá nedovolí to celé previesť na klienta, ale nejakým spôsobom sa to môže prejaviť.
Firmy sú v rámci cash poolingu schopné prelievať peniaze aj na týždennej báze do takých bánk, kde dostanú lepšie podmienky. Môže to viesť k odlivu likvidity zo slovenského trhu. Jej odliv môže viesť k tomu, že banky budú menej úverovať. O desať percent menej úverov v ekonomike znamená jednopercentné spomalenie. Za situácie, keď sme odhad slovenského rastu znižovali z 3,5 percenta na 1,8 percenta, môže pár percentuálnych bodov zohrať úlohu v raste nezamestnanosti a nižšej stimulácii vnútorného dopytu."
Sadzba bankového odvodu vo výške 0,4 percenta je až 20-násobne vyššia ako v Nemecku. Neobávate sa, že peniaze sa zneužijú na iné účely, ako tvrdí minister financií Ivan Mikloš?
"Oproti Francúzsku je to až 25 násobok. V Nemecku peniaze tečú skutočne na špeciálny účet."
Neobávate sa zneužitia peňazí v rukách novej vlády, ktorá sa zostaví budúci rok? Navyše aj po včerajšom hlasovaní sa na stôl môže vrátiť zvýšenie odvodu na 0,7 percenta.
"Práve preto, že sa obávam, toľko kričím. A myslím si, že nie som sám. V čase, keď sa hovorí o tom, že je potrebné posilňovať kapitál bánk, tak je absurdné jednu z ciest posilňovania kapitálu znižovať. Chápem dilemu ministra financií, ktorý si potrebuje zaistiť príjem do štátneho rozpočtu a vždy je jednoduché zdaniť tam, kde sa zarába. A práve teraz hovorím, že to bude mať dosah na slovenskú ekonomiku. Navyše nikto z politikov nekvantifikoval dosah na ekonomiku."
Máte vyčíslený odvod a dosahy na cenu produktov?
"Tu nejde o cenu produktu. Ide tu o schopnosť bánk úverovať. Na Slovensku existujú banky, ktoré sú na hranici kapitálovej vybavenosti a teraz sa hovorí o tom, že ju budeme ešte dvíhať o jedno percento. Možno niektoré banky dostanú ešte nejakú systémovú prirážku. A za tejto situácie my tieto subjekty vystavíme ďalšej dani, napriek tomu, že budú mať nízky zisk, ktorým by mohli posilniť kapitál. Pokiaľ sa im to nepodarí, nebudú môcť úverovať.
Sú to dosahy, ktoré sú veľmi ťažko kvantifikované. Už teraz sme sa bankovou daňou dostali na úroveň Maďarska, kde je najvyššia banková daň v Európe."
Práve Maďarsko bolo jednou z príčin, prečo skupina Erste Group, kde patrí aj Slovenská sporiteľňa, ohlásila, že na tento rok očakáva stratu 600 až 700 miliónov eur.
"V Maďarsku sú politické zásahy bezprecedentné a určite bude naša skupina hľadať aj právnu cestu, ako ochrániť svoje záujmy. Biznis model tam stratil význam. Dôvod, prečo sme tam mali strategickú investíciu a držali sme ju na určitej účtovnej hodnote, teraz pominul. Odpisy sme urobili preto, aby sme očistili hodnotu firmy a do budúcnosti sme nemali imaginárne hodnoty. V Maďarsku sa nás dotkli aj opatrenia na cenovú konverziu za umelý kurz, na ktorý sme vytvorili dodatočné opravné položky. Zároveň sme vytvorili opravné položky aj na úverové portfólio, aby sme zreálnili pravdepodobnosť zlyhania úverov v Maďarsku."
Neuvažujete aj o odchode z Maďarska?
"My nemôžeme odchádzať, pretože sa nám nepáčia niektoré politické rozhodnutia. Fungujeme v Európe takmer 200 rokov a bez ohľadu na vládu v krajinách musíme hľadať obchodný model, ktorý funguje za rôznych politických systémov."
Čo to znamená?
"V Maďarsku bude musieť byť banka štíhlejšia, bude musieť viac šetriť na nákladoch a straty bude musieť vykompenzovať. Bude samostatnejšia, teda bude robiť len tie obchody, na ktoré si lokálne nájde likviditu."
Ako sa budú pohybovať úroky na hypotekárne úvery v najbližšom období?
"Budú tu hrať úlohu dva faktory. Očakáva sa ešte zníženie kľúčových sadzieb zo strany ECB. Analytici hovoria o 0,25 až 0,5 percenta. Na druhej strane je tu veľký tlak na likviditu zo strany regulátorov. Likviditu môžete dostať len formou depozit. Ak ich chcete mať, potrebujete tak ako v prípade niektorých bánk zvyšovať ceny na depozitá. To môže tlačiť hypotéky nahor, ale na druhej strane sa to bude kompenzovať poklesom sadzieb z ECB.
Neočakávame dramatické zvýšenie cien hypoték v priebehu jedného až dvoch rokov."
Ako sa budú vyvíjať ceny nehnuteľností? Budú investori znižovať ceny bytov?
"Na Slovensku je množstvo projektov, ktoré sú nelikvidné a fungujú len preto, že investori dostali reštrukturalizované úvery, to znamená, že im banky predĺžili úvery. Musia platil napríklad len úroky a nie sú pod priamym tlakom, aby museli predávať. Teda nie sú nútení siahnuť do cien. Teraz však cítim na trhu, že niektoré nehnuteľnosti nepredajú bez významného zásahu do cien. Ceny tak budú pod výrobnými nákladmi. Dnes sa stavia o 20 až 30 percent lacnejšie."
Jozef Tvardzík osme
