Ako zrušiť právo doživotného užívania

12.09.2011 Počet zobrazení: 7210

Právo doživotného užívania nehnuteľnosti sestrou vlastníčky domu je právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Vecné bremená sú upravené v § 151n a nasledujúcich ustanoveniach Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení, pričom obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami dedičského konania, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo priamo zo zákona. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

 

Právo doživotného užívania nehnuteľnosti teda oprávňuje mamu a sestru v dome bývať, pričom toto právo oprávneným osobám zaniká až ich smrťou. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Hrubým nepomerom možno rozumieť stav, kedy oprávnená osoba, ktorá má právo v nehnuteľnosti doživotne bývať nijako neprispieva na nájomné, opravy či služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. V prípade, že súd tento stav posúdi tak, že medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného existuje hrubý nepomer, na návrh povinného z vecného bremena právo doživotného užívanie domu v prospech sestry zruší. Zrušiť právo sestry nehnuteľnosť doživotne užívať však nebude možné bez jej vedomia. Znamená to, že zrušiť vecné bremeno doživotného užívania možno na základe zmluvy o zániku vecného bremena, ktorú je potrebné zavkladovať do katastra nehnuteľností, alebo na základe rozhodnutia súdu.

 

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vlastníckym právom. Vyplýva z toho, že v prípade exekučného konania bude exekútor uspokojovať veriteľov len z majetku povinnej - sestry. Ak sestra nezdedila rodičovský dom a nie je ani podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti, exekútor na dom zdedený po rodičoch siahnuť nemôže. Vyplýva to priamo zo zákona, keďže podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. v platnom znení možno exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať len vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

 

Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.